....neskutočná rana, záblesk, ohňostroj, úder, krik, plač, útek. Proste všetok chaos, ktorý patrí ku krízovej situácii. Jeden z chlapcov, dajme mu meno Fero sa totiž rozhodol, že vylezie na stožiar elektrického napätia, čo sa mu stalo osudným. Keď som k nemu pribehla, ležal už na zemi celý obhorený. Nad ním stál šokovaný kamarát s plačom, ktorý nakoniec tiež utiekol a pán, ktorý už stihol zavolať záchranku. Fero sa nehýbal, preto našou úlohou bolo podľa dispečingu záchranky zistiť tzv. vitálne funkcie. Kým sme to stihli, Fero sa zrazu z ničoho nič prebral. Chcel vstať a odísť, stále kričal, aby sme mu dali pokoj, bol agresívny. Jeho pohľad bol vystrašený, jeho telo obhorené. A keďže ho zasiahol prúd v nemalej dávke, sprevádzal ho aj nepríjemný, charakteristický zápach zhoreného mäsa. Snaha upokojiť ho bola prakticky nemožná, stále na nás kričal, že mu nič nie je, aby sme ho nechali tak. Samozrejme, že si nič nepamätal, pretože šok, ktorý jeho telo prežívalo, bol enormný. Po asi troch minútach sa začal sťažovať na tlak v hrudníku a na to, že nemôže dýchať. Ale to sme už počuli v diaľke sirénu sanitky, tak sme sa ho snažili „prehovoriť", aby ešte pár sekúnd vydržal. Podarilo sa.
Záchranári prišli naozaj dosť rýchlo a okamžite prevzali nad všetkým kontrolu. Najprv nám síce stihli dať prednášku za to, že sme nezavolali aj hasičov, keďže je miesto nehody pod prúdom, ale potom pochopili, že my o záchrannom postupe nerozhodujeme. Fera zafixovali na nosidlá, previezli do sanitky a čo najrýchlejšie s ním odišli do nemocnice
Netuším ako sa má Fero teraz, takmer 5 mesiacov po nehode. Viem len to, že bol na druhý deň s početnými i vnútornými popáleninami prevezený do BA nemocnice. Ale čo ho viedlo k tomu, že vylezie na elektrický stĺp? Hrdinstvo? Problémy? Alkohol? A čo jeho kamaráti? Podporovali ho v tom, alebo sa ho snažili odhovoriť? A prečo potom ušli? Ťažko povedať, ale asi najpodstatnejšie je teraz iné - jeho anjel strážny pri ňom stál, pretože prežil.
