Laserová operácia očí - alebo ako som sa zbavila okuliarov

4.8.2009 o 7:52 | Karma článku: 11.14 | Prečítané  10578-krát

Tá myšlienka ma prepadla z nenazdajky – z ničoho nič – proste len tak priletela. A to konkrétne jeden júnový večer roku pána 2009, keď som sa pred zaspávaním pozerala na fosforové obrázky na plafóne v spálni. Hm, slovo pozerala je dosť silné. Pretože som videla len veľké machule, ktoré sa mi posmievali – nevidíš nás, nevidíš nás. Vtedy som si povedala: Veď ja vám ukážem.

Hneď na druhý deň som si dala do vyhľadávača Laserová operácia očí. Okrem rôznych diskusií, kde ľudia písali, ako sú spokojní a nadšení, našla som aj stránku na CMO (Centrum mikrochirurgie oka – vrelo odporúčam). Na začiatku stránky bola veľmi lákavá ponuka. Vraj do konca augusta majú skvelú akciu na Lasek a pre poistencov Unionu (čo som aj ja), je suma o polovicu nižšia. Pááááni, zaplatiť za obe oči ako za jedno – no nekúp to.

Povedala som si, že si to nechám prejsť hlavou, pretože som nikdy ani len malíček nemala zlomený. Ale dlho to netrvalo. Na ďalší deň som zašla k svojmu očnému lekárovi, vypýtala si odporúčanie a ešte v ten istý deň som telefonicky „zneužívala“ zamestnankyňu z CMO, aby mi povedala o operácii čo najviac. Po 10minutách telefonovania som sa rozhodla, že sa objednám na predoperačné vyšetrenie. Dátum padol na 30.6.2009. Utorok, môj veľký deň čo sa očí týka.

Na vyšetrenie do BA som išla s priateľom. Bolo mi povedané, že mi rozkvapkajú oči, preto je lepšie, ak prídem s doprovodom. Už od rána som mala jemné šteklenie v bruchu. Aj od zvedavosti, ale aj od strachu, či vôbec budem vhodná na operáciu. Veď zbaviť sa po cca 16rokov okuliarov by bolo niečo úžasné.

CMO nesklamalo moje predstavy. Príjemný personál, žiadne chladné nemocničné prostredie. Super. Toto musí dopadnúť dobre. Vyšetrenie prebiehalo vo veľmi príjemnej a uvoľnenej atmosfére s mladou lekárkou. Priznám sa, že zo začiatku som si myslela, že je len nejaká asistentka lekára. Je totiž mladšia ako ja. J Lekárka bola milá, odpovedala mi na všetky otázky, trpezlivo sa mi venovala. Po cca hodine sme si sadli a vtedy sa ma to spýtala: „ tak, na kedy Vás objednáme?“ Fúúú, šteklenie v bruchu sa opäť vrátilo. Rýchlo som jej povedala, aby mi dala sama nejaký termín, kým si to nerozmyslím.  Aj dala – 10.7.2009 o 10:30h.

Piatok 10.7. prišiel celkom rýchlo. Ráno som si ešte pozrela maily, odpísala kamarátom a známym, čo držali palce a nakoniec  sme s priateľom sadli do auta a vyštartovali smer BA. Priznám sa, že strach bol riadny. Urobila som totiž jednu veľkú chybu za tých pár dní od vyšetrenia po operáciu. Našla som si na internete videá z operácií. Radím vám – nerobte to!

Prišli sme na čas, urobili mi ešte pár kontrolných vyšetrení a potom si ma zavolali „hore“. V čakárni pred operačným traktom ma poriadne rozkvapkali – znecitliveli rohovku, aby som počas zákroku nič necítila. Po pár minútach prišla veľmi milá sestrička a povedala : „tak, môžeme ísť. Nebojte sa, o 10 minút ste vonku.

Za dverami to vyzeralo veľmi zaujímavo. Kopec prístrojov v každej miestnosti. Ja som smerovala do pravej. J Posadila som sa na lôžko a sestrička mi dala na hlavu tú modernú nemocničnú baretku. Neodpustila som si otázku, či to zvládnem, keďže som sa strašne bála, čo muselo byť na mne pekne vidno. Sestrička mi povedala niečo, čo ma dosť povzbudilo: „Keď to zvládli muži…“  Ešte dodala, že sa nemusím báť, že ma bude operovať pani doktorka a tá je veľmi jemná.

Potom som si ľahla pod laser. Sestrička mi vydezinfikovala oko jódom , prelepila oko, ktoré budú robiť ako druhé a tým pádom som bola pripravená na lekárkine ruky a Lasek. Pani doktorka bola fakt úžasná. Najprv mi povedala, aby som sa zamerala na zelené fixačné svetielko v mori červených svetielok a potom mi veľmi jemne dala na oko „zverák“, ktorý zabránil, aby som zatvorila viečko.  Priložila mi na dúhovku nástroj (niečo ako bublifuk, len v kovovom J), ktorý mal pomôcť odstrániť vrchný epitel z oka. Keď sa uvoľnil, jemne mi stiahla epitel z rohovky. Potom to prišlo – nastavila presne laser nad moje oko. PC vypočítal, že samotné laserovanie potrvá na pravom oku 46 sec. Vtedy mi prebehlo hlavou – preboha, tak dlho?! Hm, ale keď si uvedomím, že moje dioptrie boli 4ky + 2,5 cylindre, tak to je akurát. Lekárka ma predtým upozornila, že počas laserovania sa mám pozerať na už spomínaný fixačný bod, ktorý sa mi ale o pár sekúnd stratí. Potom zapla laser, chytila mi hlavu, čo ma dosť upokojilo a vtedy to začalo. Dlhýýýých 46 sec. Počítala som spolu s laserom. Zvládla som to. Pani doktorka mi zrezanú rohovku pretrela, potom niečím nakvapkala, natiahla späť vrchný epitel, opäť nakvapkala a nakoniec dala liečivú šošovku. A táto istá procedúra, len o 4sec kratšia ma čakala na ľavom oku.

Naozaj som bola po 10 minútach vonku. Sestrička mi dávala ešte dôležité inštrukcie, ale keďže som bola rozklepaná z toho, že je to za mnou, utekala som za priateľom a všetko mu zopakovala, aby si to pamätal aspoň jeden z nás.

V ambulancii si lekárka skontrolovala svoju prácu a dodala: „ Pripravte sa na dlhý víkend.“ Poviem vám, psychicky som na neho bola pripravená, aspoň som si to teda myslela. Ale čo nasledovalo po hodine od zákroku až do utorka………………..

………….. zrazu mi začali neskutočne slziť oči, až som ich nemohla otvoriť. Chcela som byť čo najskôr doma, nadopovať sa liekmi, zaľahnúť a spať až do utorka, kedy je prvá pooperačná kontrola, kde mi vyberú šošovky. Doma v TT som bola síce  rýchlo, ale to ostatné sa mojim predstavám nepodobalo. Priateľ sa snažil v celom byte udržiavať maximálnu tmu, čo robilo mojim stále zatvoreným očiam dobre. Zistila som, že mi zaberá len jeden jediný liek, ktorý som si dávala v pravidelných 4hod intervaloch. Bolesť bola hrozná, rezalo to, pálilo to, oči slzili, ako keby mi do nich stále niekto striekal slzný sprej. Nemohla som si ani normálne ľahnúť. Ak som si ľahla na chrbát, chytali ma kŕče do viečok, keď som si ľahla na ľavý bok, kŕč bol len v ľavom viečku, keď na pravý, tak v pravom. Takže polosed bol mojim priateľom a pre chrbticu nepriateľom.

Najhoršie boli noci, keď priateľ spal a ja som sedela na posteli sama. Nevedela som, koľko je hodín, nevedela som, kde sú lieky ….. tak som len sedela, trpela a počúvala, kedy začnú za oknom vyspevovať vtáčiky. Ak som mala pocit, že vyspevujú  cca hodinu, vtedy som zobudila svoju polovičku a v zúfalom stave povedala: „Tabletkúúúúúúúú!“ Zabrala asi do 20 minút a ja som si opäť mohla na chvíľu vydýchnuť.

V pondelok ma chytila menšia panika. Už je to tretí deň po operácii a ja stále nemôžem otvoriť oči, stále mám hrozné bolesti a navyše kvapky (antibiotiká) do oka mi oko rozbolia ešte viac. Preto som sa rozhodla, že zavolám lekárke. Bola zláta, vysvetlila mi, že si mám naďalej umývať mihalnice teplou vodou, vydržať s kvapkami a že zajtra už bude určite lepšie, ak mi dajú von šošovky. Ale ako mi dajú von šošovky, keď to oko nemôžem vôbec otvoriť?! Toť otázka.

Takže som ten pondelok ešte vytrpela, od bolesti vybúchala pár matracov, zjedla minimum jedla (naozaj ma to nebavilo hľadať na tom tanieri) a čakala na spasenie.

 V utorok som bola objednaná na 10h. Vstala som dostatočne skoro, aby som si odlepila tie ubolené oči. Trvalo mi to zhruba hodinu. Antibakteriálne mydlo a teplá voda robili čo mohli, až sa im to nakoniec podarilo. Videla som, i keď rozmazane vďaka šošovkám Nasadila som kvalitne tmavé okuliare a hajde do BA.

Sestrička mi opäť kvapkala do očí kvapky. Zrejme to bolo na to, aby sa mi oddelila šošovka od epitelu na oku. Potom si ma zavolali do ambulancie. Dnes sa mi venoval prvý krát pán primár. Posadil ma do kresla, prisunul mi pred oko ten ich úžasný mikroskopický nástroj na pozeranie oka a snažil sa so  mnou komunikovať. Bol milý a vtipný, to sa mu musí nechať. Ale keď mi zrazu sestrička chytila zo zadu hlavu, aby som s ňou nehýbala, pochopila som, že sa ide niečo diať, čo asi moc príjemné nebude. Primár vzal nejaký kovový tenký nástroj, niečo ako ihlu a smeroval k oku. Áno, išiel mi vyberať šošovku spôsobom, ktorý som vôbec nečakala. Pán primár mi stále rozprával, snažil sa ma odreagovať. Ani raz mi nepovedal, aby som sa nehýbala, nemrkala alebo niečo podobné. Proste ich vybral bez toho, aby som musela nejako spolupracovať. A vybral. Ten pocit bol úžasný, čo som mu aj hneď povedala. Nikdy som nemala rada šošovky, vždy mi v oku vadili a nosila som ich len v zime na lyžovanie a v lete pri mori.

Po vybratí šošoviek som mala ešte čítať, ale keďže oči boli rozdráždené, veľa som im neprečítala. Nevadí, hlavne, že som videla. Pán primár mi dal ďalšie inštrukcie, povedal, že sa mi to krásne hojí a hurá domov. S otvorenými očami, bez šošoviek a bez okuliarov J

Teraz som štvrtý týždeň po operácii. Druhá kontrola dopadla na výbornú, vraj nemám ani stopy po operácii. Ale čaká ma ešte dlhá cesta. Momentálne som na tom tak, že vidím rozostrene, oči sa rýchlo unavia, slzia, občas to bolí pri žmurkaní, ale prvých 6 týždňov je vždy kritických. Do pol roka sa oko nejakým spôsobom vyvíja, uvidíme, ako to u mňa nakoniec dopadne.

Jedno vám ale poviem – je úžasné ráno sa zobudiť a vidieť. Vidieť bez toho, aby ste si najprv museli dať okuliare. Je úžasné ľahnúť si pred telku a nekriviť si tým okuliare. A hlavne, je skvelé vidieť tie fosforové obláčiky na plafóne, keď zaspávam. J

 

P.S. Ďakujem Marcelovi a Sashike J

Hlavné správy

AKTUALIZOVANÉ 19:10

Rusko znova trestajú, za Jukos zaplatí ďalšie dve miliardy

V priebehu jedného týždňa rozhodli európske súdy druhýkrát proti Rusku pre krach Jukosu.

AUTO.SME.SK

Skúšame legendárnu Toyotu, najnovšie Subaru a luxusný Hyundai

V poslednej Garáži série sa zameriame na ázijské značky a ukážeme luxusnú limuzínu Genesis, ktorá má konkurovať nemeckým automobilom.

BLOG JÚLIE MIKOLAŠÍKOVEJ

Prečo výpalné vyberajú piateho v mesiaci

Výpalné začali vyberať v 90-tych rokoch a niektorí z neho žijú dodnes.


Už ste čítali?